Pýtate sa, ako zabrániť rastu plesní v domácnosti? Prvým krokom je pochopiť, ako sa tvorí pleseň.
Rovnaký príbeh každý rok. Myslíte si, že ste nočnú moru ukončili ráznym bieliacim prostriedkom a mopom. A namiesto toho čaká táto nepríjemná spolubývajúca v mnohých domoch len na ideálne podmienky, na opätovné vytvorenie, ktoré umožní vírusom vyvinúť sa a vytvoriť ďalšie organizmy schopné reprodukcie.
Proces je podobný ako pri mnohých rastlinách, keď semienko nájde podmienky na to, aby sa stalo rastlinou, ktorá zase vyprodukuje ďalšie semienka.
Aké sú teda podmienky, ktoré uprednostňujú šírenie plesní v domácnosti?
V podstate sú iba tri a my ich preskúmame v tomto článku.
1.Prítomnosť podpory
Pleseň vyžaduje podporný povrch, pretože sa nevyvíja vo vzduchu, ale musí sa „držať“ niečoho, čo sa nakoniec môže stať výživou v dôsledku pôsobenia kyseliny.
Plesne uprednostňujú zakorenenie na materiáloch, z ktorých sa potom môžu živiť, napríklad celulóza, drevo, kožené odevy, tkaniny všeobecne a niektoré akrylové farby, ktoré sa často používajú v stavebníctve.
2.Dostatočne vysoká vlhkosť
Vlhkosť vzduchu alebo povrchu, na ktorom sa tvoria plesne, má zásadný význam v procese tvorby plesňových mikroorganizmov.
Bez vody nie je možný žiadny druh živej formy. Ak vlhkosť vzduchu alebo povrchov nie je dostatočne vysoká, nemôžu sa vytvárať plesne. Je dôležité vedieť, aké sú prahové hodnoty, t.j hodnoty vlhkosti, pod ktorými sa plesne netvoria, a hodnoty, nad ktorými je možné množenie.
V závislosti od ich schopnosti vývoja a v závislosti od vlhkosti sú plesne rozdelené do troch skupín.
– hydrofilné formy alebo terciárne kolonizátory: potrebujú tekutú vodu alebo veľmi vysokú vlhkosť vzduchu nad 90%
– sekundárni kolonizátori: vyvíjajú sa v stredných podmienkach, t. j. s relatívnou vlhkosťou medzi 80 a 90%
– primárne kolonizátory alebo xerofilné formy: vyvíjajú sa s hodnotami relatívnej vlhkosti vzduchu 80% a viac
Tieto tri typy plesní majú rôzne spôsoby a časy formovania a množenia.
Napríklad iba 48 hodín nepretržitej prítomnosti tekutej vody na akomkoľvek povrchu (pravdepodobne spôsobenej infiltráciou alebo kondenzáciou), stačí na pozorovanie vývoja hydrofilných plesní. Xerofilné formy sa naopak môžu vyvíjať aj pri absencii tekutej vody, ak sa v blízkosti povrchu nachádzajú pomerne dlho, rádovo niekoľko týždňov, hodnoty relatívnej vlhkosti (RH) 80%.
V mnohých domácnostiach sa hodnoty relatívnej vlhkosti menia nepretržite. Preto existuje možnosť vytvorenia všetkých troch skupín plesní, ktoré sa z času na čas aktivujú alebo zostanú živé, ale je to v závislosti od vlhkosti vzduchu a prostredia, ktoré čaká kým bude pripravené na opätovné získanie sily, akonáhle bude vlhkosť opäť dostatočná.
Možno vás v tomto okamihu zaujíma: „Ak doma udržujeme hodnotu relatívnej vlhkosti pod 80%, nemá pleseň šancu na formovanie?“
Bohužiaľ to tak nie je.
V miestnosti, ktorá má chladnejšie body ako vnútorný vzduch – napríklad v rohoch s tepelnými mostami – nižšia teplota uprednostňuje zvýšenie hodnoty relatívnej vlhkosti a môže viesť k takzvanému rosnému bodu, teplote, pri ktorej sa vytvára kondenzácia z vody. Nezabudnite, že domáce plesne uprednostňujú tmavé prostredie alebo prostredie s malým svetlom a zníženou ventiláciou. To je dôvod, prečo steny, na ktorých spočíva nábytok, ako aj vnútro skriniek predstavujú mimoriadne priaznivý stav pre množenie plesní.
3.Pomerne nízke povrchové pH
Okrem tmy idú plesne ruka v ruke s všeobecne kyslým prostredím. Na povrchoch ktoré majú pH v rozmedzí od 3 do 4 až do 11, sa môžu vyvíjať plesne, ale preferujú najmä mierne kyslé hodnoty v rozmedzí od 5 do 7. Voda, ktorá vzniká kondenzáciou, má pH okolo 5 a 6, ktoré je ideálne na podporu množenia plesní na povrchoch.
Aj tu však buďte opatrní.
To automaticky neznamená, že ak sú povrchy základné ako v prípade stien natretých prírodným vápnom, tak sa pleseň nikdy nevytvorí. Postačí, že sa na rovnakých povrchoch časom vytvorí ľahká vrstva prachu, nečistôt alebo usadeniny pevných častíc, ktoré budú mať plesne možnosť použiť ako vrstvu na podporu, prípadne ju napadnúť bez toho, aby prišli do styku so základnými látkami podpory.